TPMS (snímače tlaku v pneumatikách)

Jeden z najnovších fenoménov, alebo ak chcete strašiakov na vodičov za posledné roky.


O senzoroch (čidlách, snímačoch) tlaku v pneumatikách, alebo odborne TPMS (z angličtiny Tyre Presure Monitoring System), sa v poslednej dobe toho nahovorilo a popísalo viac než dosť. No keďže pracujem v brandži, kde sa s touto problematikou stretávam denne a stále je medzi uživateľmi vozidiel obrovské množstvo tých, čo nemajú ani tušenie o čo sa jedná, kúsok to popíšem a snáď tým pomôžem objasniť problematiku.
Nariadením európskej komisie sú členské štáty európskej únie povinné s platnosťou od 1.11.2014, predávať všetky nové vozidlá so systémom TPMS.
Najsk
ôr je potrebné vysvetliť si aké sú v súčasnej dobe schválené a používané systémy merania tlaku v pneumatikách výrobcami vozidiel. Existujú 2 spôsoby merania tlaku v pneumatikách.
1. priamy
2. nepriamy

PRIAMY systém je založený na tom, že v namontovanej pneumatike je umiestnený senzor, ktorý  sníma teplotu vzduchu a tlak v pneumatike. Tieto hodnoty potom v určitých časových intervaloch na predom danej frekvencii vysiela do riadiacej jednotky. Tá ich zpracuje a vyhodnocuje. Ak zaznamená pokles stanoveného tlaku pod určitú limitnú hodnotu, (zvyčajne pokles tlaku o menej ako 10%), ohlási vodičovi závadu. Tá sa zobrazuje spravidla na palubnej doske. A tu už ide od auta ku autu akým sp
ôsobom. Niektoré vozidlá zahlásia pokles tlaku iba rozsvietením sa symbolu TPMS
Výsledek obrázku pro tpms symbol
Nič viac sa nezobrazí a užívateľ vozidla je nútený vizuálne hľadať v ktorej pneumatike došlo k poklesu tlaku, prípadne vyhľadať pneuservis a tam zistiť v ktorej pneumatike je nižší tlak a závadu si dať odstrániť.
U iných vozidiel je identifikácia pneumatiky s poklesom tlaku jednoduchšia, lebo  vozidlo zobrazuje konkrétnu pozíciu na ktorom kolese došlo k poklesu tlaku.
Senzor tlaku je vo vačšine prípadov montovaný z vnútornej strany na hustiaci ventil kolesa, no sú aj senzory tlaku, ktoré sa vkladajú do nalepených púzdier. Púzdra sa lepia z vnútornej strany v oblasti dezénu pneumatiky. Priamy systém používa drvivá vačšina výrobcov vozidiel.


NEPRIAMY systém je založený na úplne inom fungovaní. Riadiaca jednotka cez systém ABS porovnáva počet zubov na otočenie kolesa. Pri zmene počtu počítaných zubov u niektorého kolesa to vyhodnotí ako pokles tlaku. Systém počíta s tým, že podhustené koleso sa ťažšie odvaluje a počet zubov na jedno otočenie kolesa je menší ako u kolesa správne nahusteného.
Tento systém má obmedzené možnosti a keďže sa uvažuje, že sa sprísni tolerancia doterajších 10% poklesu tlaku z predpísanej hodnoty hustenia, čo nepriamy systém už nedokáže vyhodnocovať, preto by sa od jeho ďalšieho používania vo vozidlách muselo upustiť.


Výhody a nevýhody systémov:
Nepriamy systém má jednu veľkú výhodu oproti priamemu, a tou je, že nie je potrebná žiadna ďalšia investícia pri obstaraní si ďalšej sady kolies.  Veľa majiteľov vozidiel používa kompletnú sadu na zimu a aj na leto a nemusia tak prezúvať v servisoch, ale si hoci aj doma "prehodia" celé komplety a sú pripravení na tú nastávajúcu sezónu. Nevýhodou je pomerne veľká nepresnosť systému a predpoklad zákazu požitia v nastávajúcich vozidlách.

Priamy systém má výhodu vo svojej presnosti merania a navyše aj v zobrazovaní teploty vo vnútri pneumatiky. To m
ôže pomôcť napr. pri jazde plne naloženého vozidla cez kopce, kde by vďaka prehriatiu pneumatiky od brzdových kotúčov mohlo dôjsť k jej fatálnemu poškodeniu. Nevýhodou ale je obmedzená životnosť batérie v takomto senzore. Výrobcovia udávajú 4-6 rokov. Výdrž baterie záleží aj od toho ako často sa vozidlo používa. TPMS sú vyrobené tak, že ak vozidlo nejazdí, vysielajú hodnoty v ďaleko dlhších intervaloch (práve z dôvodu šetrenia batérie). Pri pohybe vozidla vysielajú spravidla každých 20-30sekund, aby sa prípadný pokles tlaku zobrazil čo najskôr a zabránilo sa tak prípadnej nehode. Ďalšou nezanedbateľnou nevýhodou je  obstarávacia cena senzorov. I keď sa ich cena každým mesiacom znižuje, ešte stále je to nezanedbateľná investícia okolo 115 - 130EUR. Ku tejto cene je potrebné započítať programovanie riadiacej jednotky vozidla, aby senzory poznala a vedela údaje z nich vyhodnocovať.
Ako som už spomínal aj u TPMS senzorov je množstvo druhov a typov. Čo je na nich zlé, je to, že batéria v nich nejde vymeniť. Je na pevno zaliata v tele senzoru a pri pokuse o jej výmenu by došlo k poškodeniu a znohodnoteniu senzoru. Ďalšou vecou čo mi vadí je, že úradníci v Bruseli nerozmýšľajú, ale bez uváženia schvália niečo, čo je závazné pre všetkých v EÚ a je to pritom nedomyslené. Prečo? Lebo TPMS senzory majú stovky ak nie tisíce r
ôznych protokolov v ktorých komunikujú s riadiacimi jednotkami vozidiel. Ak vezmeme iba jednu konkrétnu značku vozidiel, tak každý model, dokonca aj malá modifikácia, má povolené iné senzory. To je potom vačší problém s programovaním a vylučuje sa možnosť použitia funkčných senzorov z iného vozidla.
Malou útechou je to, že sa vyrábajú aj také senzory, ktoré je možné naprogramovať podľa p
ôvodnych senzorov a potom nie je potrebné vždy po "prehodení" jednej sady kolies za inú, programovať riadiacu jednotku aby komunikovala s inou sadu senzorov. V takomto prípade má vlastník vozidla 2 identické sady senzorov a vozidlo nepozná kedy má ktorú namontovanú. Stačí iba aby sa pri montáži dodržala pozícia senzoru (ľavé predné koleso so zimnou pneu za ľavé predné s letnou pneu atď.) Ale ani túto možnosť nie je možné použiť na všetky vozidlá. Na ktoré áno a ktoré nie, dokážu užívateľovi vozidla povedať v každom "lepšom" pneuservise, kde majú vyškolený personál a tejto problematike sa venujú.
Ako je zvykom v dnešnej dobe, stále sa nájde nemálo predajcov vozidiel, čo na výbavu vozidla TPMS kupujúceho neupozornia. Podobne aj predajcovia ráfikov. Ide im o to predať a nie o to aby bol hlavne zákazník spokojný. Potom sa často stáva, že si ide dať zákazník zkompletovať ďalšiu sadu kolies a tam sa dozvie, že potrebuje ešte TPMS senzory, lebo je nimi jeho vozidlo z výroby vybavené. Keď sa dozvie cenu, prichádza rozčarovanie, hnev i úzkosť a problém ako vzniknutú situáciu vyriešiť. Vrátiť tovar je skoro vždy nemožné a dokupovať TPMS je ďalší neplánovaný výdaj, čo niektorých finančne veľmi zaťaží. Častým pokusom o riešenie je "Tak budem jazdiť bez senzorov s tým, že mi tam bude svietiť stále výstraha TPMS" alebo ešte lepšie"Tak vyberiem poistku TPMS a budem jazdiť tak".
Každé vozidlo, čo bolo predané po uvedenom termíne 1.11.2014, je vybavené systémom TPMS. To znamená, že prešlo homologizáciou s týmto systémom. Užívateľ takéhoto vozidla je povinný vozidlo používať s týmto systémom. AK by vozidlo so zapísaným systémom v TP nemalo funkčný tento systém, može d
ôjsť k problému pri náhodnej kontrole políciou. Policajti sú zatiaľ minimálne ba skoro vôbec nevybavení prístrojmi na zisťovanie funkčnosti TPMS vo vozidlách, ale ktovie dokedy. Okrem toho policajti sú dnes odkiaľkolvek pripojiteľní na centrálny register vozidiel a teda si dokážu kdekoľvek pozrieť technický preukaz daného vozidla a hneď vedia či vozidlo má mať TPMS alebo nie. A pokuta je na svete. Okrem toho, ak vozidlo nemá funkčný TPMS napriek tomu, že ho má mať, na 100% takéto vozidlo neprejde STK!

Záverom, nie je teda na mieste riešiť, či systém TPMS je pre neskúsených vodičov, alebo pre ženy ..., je povinný používať ho každý vodič v tom vozidle v ktorom je schválený a v ktorom práve sedí. Neobstojí ani to, že "toto nie je moje vozidlo, ja som si ho iba na chvíľu pozičal". Za technický stav vozidla zodpovedá vodič a až potom vlastník.

Dajte si preto pozor do akého vozidla sadáte za volant, resp. od koho vozidlo je a v akom technickom stave je!

Veľa šťastia na cestách praje admin.



« Späť



Created by WMS.sk